Živá knižnica, to sú Živé knihy, knihovníci a knihovníčky a, samozrejme, čitatelia a čitateľky. Živá kniha, to je človek s výnimočným životným príbehom, ktorý zväčša reprezentuje určitú menšinu žijúcu v spoločnosti, či už je to hendikepovaná osoba, príslušník alebo príslušníčka LGBTI komunity, imigrant alebo preživší holokaustu (a tu zoznam ani zďaleka nekončí), opisuje, resp. „číta“ počas vymedzeného času, zvyčajne 15 minút (to sa však môže podľa konkrétnej situácie meniť), čitateľom a čitateľkám svoj život. Tí majú možnosť pýtať sa Živej knihy na jej skúsenosti, zážitky či pocity, aby sa mohli lepšie vžiť do jej príbehu a intenzívnejšie ho prežiť. Každá Živá kniha totiž odovzdáva svojim čitateľom a čitateľkám odkaz, ktorý má pomôcť búrať predsudky a stereotypy, ktoré v nich môžu byť zakorenené.
Živá knižnica predstavuje nástroj vzdelávania k ľudským právam, ktorý pracuje s rozprávaním ľudských príbehov (a dialógu o nich) v bezpečnom prostredí, na ktorý dohliadajú vyškolení facilitátori a facilitátorky – knihovníci a knihovníčky. Príbehy pracujú s osobnými skúsenosťami konkrétnych ľudí s predsudkami, stereotypmi, porušovaním ľudských práv či diskrimináciou. Vyskytujú sa aj príbehy, ktorý tento element nemajú, ale sú zamerané na motiváciu čitateľov k určitému druhu správania, myslenia či konania. Vďaka tomu sa rozprávanie odohráva v intímnej atmosfére, ktorá umožňuje skutočne osobné rozhovory medzi cudzími ľuďmi. Práve preto, že rozhovor prebieha medzi ľuďmi, ktorí sa stretávajú po prvýkrát, sa niekedy vyskytujú obavy zo samotného priebehu knižnice; ale forma živej knižnice dokáže tento faktor pomerne rýchlo eliminovať. Výsledkom živej knižnice je nový pohľad čitateľa či čitateľky na osobu, skupinu ľudí alebo spoločenský problém, ktorý daný príbeh reprezentuje.